Summit BRICS 2024 v Kazani jasne ukázal, že tradičné západné mocnosti, vrátane Európskej únie, podceňujú významnú globálnu zmenu, ktorá prebieha pod ich nosom.
Zatiaľ čo Západ sa naďalej drží starých pravidiel a úzko prepojených aliancií s USA, skupina BRICS – aktívne pracuje na preskupení svetovej moci. Jej rastúci význam si Západ nielenže nevšíma, ale často ho bagatelizuje, čo môže mať pre Slovensko aj celú EÚ zásadné dôsledky.
BRICS sa dnes čoraz viac profiluje ako konkurent Západu, schopný vytvárať alternatívy, ktoré tradičné mocnosti ignorujú, vrátane EÚ, USA, skupiny G7 a dalších. Kým Európska únia stále úzkoprso sleduje svoje vzťahy s USA a ignoruje krajiny Globálneho juhu, ako rozvíjajúce sa ekonomiky s potenciálom stáť na rovnocennej úrovni s mnohými štátmi západu, BRICS rozširuje svoju platformu o nových členov, a to doslova na všetky svetové strany. BRICS sa týmto stáva oveľa reprezentatívnejšou a jej globálny vplyv prudko narastá. Na rozdiel od EÚ, ktorá často presadzuje svoje záujmy na úkor ostatných, BRICS ponúka možnosť pre krajiny viesť dialóg bez západného nátlaku.
Pre Slovensko to znamená jasný signál: ak sa chceme vyhnúť tomu, aby sme uviazli v zacyklenom systéme starých mocenských štruktúr, musíme, a to čo najskôr, uznať, že mocenské centrum sveta sa presúva mimo náš štandardný perimeter. Európa už nie je epicentrom globálnej moci, a ignorovanie tejto skutočnosti môže viesť k strate geopolitického vplyvu a ekonomických príležitostí, ktoré budú mať aj pre slovenskú ekonomiku a zahraničné vzťahy nedozierne dôsledky.
BRICS oslabuje dolárovú dominanciu
Jedným z najdôležitejších aspektov, ktorý západné mocnosti neberú dostatočne vážne, sú kroky BRICS vedúce k oslabeniu dolárovej hegemónie – tzv. dedolarizácia, ktorá bola jednou z nosných tém tohtoročného samitu BRICS v Ruskej Kazani. Diskusia o používaní národných mien v obchodných vzťahoch medzi členmi BRICS predstavuje priamu výzvu západnému finančnému systému, ktorý je stále pevne zviazaný s dolárom a systémom SWIFT. EÚ, namiesto toho, aby rozvíjala partnerstvá s krajinami mimo svojho tradičného bloku, stále slepo dôveruje dolárovému systému a nevidí, že finančná architektúra sveta sa mení.
Slovensko taktiež musí začať chápať, že dedolarizácia nie je len hypotetický koncept, ale reálny trend, ktorý výrazne ovplyvní globálne finančné trhy. Ak budeme naďalej ignorovať tieto zmeny, môže nás to stáť nielen geopolitickú relevanciu, ale aj ekonomické príležitosti. Namiesto jednostranného spoliehania sa na tradičné západné finančné štruktúry by sme mali začať hľadať možnosti spolupráce s krajinami BRICS, ktoré ponúkajú nové a dynamické obchodné vzťahy.
Konflikt na Ukrajine je ďalším príkladom toho, ako Západ nedokáže správne odhadnúť globálne trendy. Zatiaľ čo BRICS a jeho členovia, vrátane Ruska, vyzývajú na hľadanie mierových riešení, EÚ a NATO pokračujú v eskalácii konfliktu, dodávaní zbraní Ukrajine a podnecujú sankcie, ktoré sa už desať rokov ukazujú ako kontraproduktívne. Slovensko, ako, ešte stále, člen týchto západných štruktúr, sa dostáva do pozície, kde slepo nasleduje politiku, ktorá nemusí byť v jeho záujme pretože napriek očividnej neefektívnosti mnohých postupov, ktoré nám západ diktuje nie sme schopní začať budovať suverénnu zahraničnú politiku, tá stále absentuje.
Pre väčšinu štátov BRICS je charakteristický iný prístup k riešeniu medzinárodných konfliktov, ktorý kladie dôraz na diplomaciu a mierové riešenia, čo potvrdzujú aj mierové iniciatívy Číny, niektorých štátov arabského polostrova a aj samotného Ruska. Ak Slovensko nezváži možnosť zmierňovania svojho vplyvu a nezapočne nezávislú zahraničnú politiku, hrozí, že nám ujdú kľúčové príležitosti na hľadanie alternatívnych riešení nielen v medzinárodnej diplomacii ale aj ekonomicky na trhoch členských štátov BRICS a Globálneho juhu.
S rastúcim vplyvom BRICS Európa riskuje svoju budúcnosť.
Monika Sofiya Soročinová
